Quote of the Week #2

 

Dnešný - o deň predčasný, lebo zajtra by som nemala kedy - Quote of the Week je symbolicky venovaný Johnovi Greenovi. Vzhľadom na to, že práve čítam jeho Looking for Alaska, som neodolala a vybrala citáty práve z tejto knihy. 

Viem, čo si hovoríte: Veď aj prvý QotW bol o Johnovi Greenovi! No boli ste už niekedy zamilované/í? Určite. Ja som teraz tak platonicky, do Johnovho predného mozgu, kde je sídlo rozumu a predstavivosti. A to znamená, že ho tu raz za čas spomeniem (a jeho meno budú sprevádzať všakovaké trblietavé zhodné i nezhodné prívlastky).

Síce som LfA ešte nedokončila, no už teraz som do postavy Alasky zažraná. Práve dnes som rozmýšľala, že keby o mne niekto napíše knihu, či by aj zo mňa vzišla taká komplikovaná osoba. Lebo ja sa vidím dosť jednoducho a nudne, ale to je len môj vnútorný pohľad. Ja so sebou žijem neustále, takže som si už na seba zvykla a chápem sa (väčšinou). 

Ale čo tým chcem povedať je to, že Alaska je taká... neopísateľná. Nehovorím, že je nadčlovek, skvelá osoba. Alaska je pretty fucked-up, a uvedomuje si to. No o tom už inokedy, ak budem mať náladu zosmoliť nejakú tú recenziu :) Hor sa k citátom.

Vtipný výrok

The Colonel led all the cheers.
"Cornbread!" he screamed.
"CHICKEN!" the crowd responded.
"Rice!"
"PEAS!"
And then, all together: "WE GOT HIGHER SATs."
"Hip Hip Hip Hooray!" the Colonel cried.
"YOU'LL BE WORKIN' FOR US SOMEDAY!”

Silný moment

Na tomto momente ma "dojalo" najmä to, ako aj chalani dokážu držať pokope. Vo väčšine amerických kníh sa chalani jeden druhého nedotknú, ani keby čo bolo (teda, keď sa bijú, tak sa dotknú). No ide mi o tú chvíľu, keď Chip s Milesom prežívajú ten istý smútok a sú tu jeden pre druhého. 

"We met and I held him, my hands balled into tight fists around his shoulders, and he wrapped his short arms around me and squeezed tight, so that I felt the heaves of his chest as we realized over and over again that we were still alive. I realized it in waves and we held on to each other crying and I thought, 'God we must look so lame,' but it doesn't matter when you have just now realized, all the time later, that you are still alive."

Romantická scéna

“I wanted so badly to lie down next to her on the couch, to wrap my arms around her and sleep. Not fuck, like in those movies. Not even have sex. Just sleep together in the most innocent sense of the phrase. But I lacked the courage and she had a boyfriend and I was gawky and she was gorgeous and I was hopelessly boring and she was endlessly fascinating. So I walked back to my room and collapsed on the bottom bunk, thinking that if people were rain, I was drizzle and she was hurricane.”

Haló, ktorému dievčaťu sa to nezdá romantické, tak už má doma extra-citlivého chlapa a my ostatné jej len tíško závidíme. Chlap, ktorý nechce sex? Ktorý vás nazve hurikánom (v tom lepšom zmysle slova)? Ach.

Čítanie naslepo #2

Jajaj. Je presne polka júna a ja som mala pridať príspevok do konca mája. Hanbím sa. 

No ide o to, že som sa mesiac nevedela dokopať k prečítaniu Hany, ktorú som mala čítať v rámci prvého Čítania naslepo pre mesiac máj. Poznáte ten pocit, keď máte stále viac a viac kníh, ktoré musíte (rozumej, chcete) prečítať a na tie "povinné" vám nezostane čas? Toto bol ten prípad. Nemám rada, keď nejakú knihu musím prečítať, a ešte k tomu do určitého termínu (preto neviem, čo budem robiť na maturách, keďže z povinnej literatúry som prečítala doteraz polku knihy). A tak som tu teraz s vyše 2týždňovým meškaním, svojím názorom na Hanu a takisto novo-vylosovanou knihou pre mesiac jún (o ktorej pridám príspevok asi až v júli, lebo idem kam? Do Grééécka!)(musela som sa pochváliť).

Hana sa mi páčila a na konci ma prekvapila <= to zhruba zhrňuje celý môj názor. Neviem, či to bolo mnou alebo tým množstvom kníh, ktoré v poslednom čase hlcem, alebo dokonca tým, že sa Lauren Oliver trošku sekla, ale pri čítaní tejto knihy som sa cítila, ako keby som sa prebúdzala z kómy. 

Delirium (prvú časť - Hana je vlastne taká jeden-a-poltá časť) som čítala v januári a okrem toho, že sa mi páčilo a  že bolo o láske ako chorobe, som si z neho nepamätala v podstate nič. Preto som sa musela priam prebíjať spomienkami na všetky ostatné príbehy, postavy a udalosti, kým som pochopila niektoré súvislosti medzi týmito dvoma knihami.

Hana je príbeh vedľajšej postavy. Uvidíme ako sa prvýkrát zaľúbi, ako bojuje o priateľstvo s Lenou, s ktorou sa cez leto postupne odcudzili. Okrem jednej jedinej informácie na konci som sa nedozvedela nič nové (aj to som poslednú stranu musela čítať niekoľkokrát, aby som pochopila o čo sa jedná, a keď mi to konečne došlo - teda, aspoň dúfam, že správne - , mala som chuť Hane odtrhnúť hlavu. Aj keď, keď teraz nad tým premýšľam, možno som práve pochopila o čo Lauren išlo. Hana urobila pre svoje priateľstvo s Lenou niečo, o čom si myslela, že je to správne. Vedela, že to Lenu zraní, dokonca ju tým aj vystavila nebezpečenstvu. No aj tak sa k tomu odhodlala, lebo si myslela, že jej to pomôže.). 

Takže záver? 3 hviezdičky, lebo sa to čítať dalo, no bolo to také... vlažné.

A čo sa týka mesiaca jún a Čítania naslepo vol.2?

Milý random.org mi vyžreboval knihu Hare Moon od Carrie Ryan, čo je vlastne taká 0.5 časť Lesa Kostí a Pobrežia Hrôzy, ktoré vyšli aj u nás. Ako to, že mám také šťastie na polovičné knihy? No, uvidíme, ako sa mi bude páčiť. 

Tak sa zatiaľ majte, opravujte známky, robte skúšky a hlavne čítajte!! (ja sa chystám na Forresta Gumpa cestou v autobuse do Grécka)(a takisto si tam beriem učebnicu maďarčiny, treba vedieť viac jazykov :D )

Quote of the Week #1

Pred dvoma týždňami som sa zapojila do tohto meme, ktoré sa mi mimoriadne páči, keďže citáty, to je moje. Hosťovský blog patrí Judit, ktorú môžete nájsť tu. No vzhľadom na to, že moja milovaná sestrička je dosť náročný človek, som minulú sobotu nestihla pridať svoj historicky prvý článok, čo sa QotW týka, takže o verejné citátové panenstvo prichádzam až teraz. 

Rozhodla som sa, že všetky tri citáty budú pochádzať z tej istej knihy. Je to The Fault In Our Stars od Johna Greena. Prečítala som ju už dakedy koncom marca a čo sa týka prekladu, nedopočula som sa, že by sa v blízkej budúcnosti mala preložiť aj do slovenčiny, no ak sa mýlim, pokojne ma opravte :)

Kniha je bravúrne napísaná. Príbeh je o dvoch teenageroch, obidvaja majú svoje životy úzko späté s rakovinou. Mám pocit, že ešte žiadna iná kniha vo mne nevyvolala toľko pocitov, ako táto. Vtipný citát, ktorý som vybrala do tohto príspevku pochádza práve z takej časti, kde sa v jednej chvíli smejete a v druhej si želáte, aby ste mali po ruke vreckovku. Na jej konci som bola vyšťavená a psychicky zničená, no zároveň viem, že pre toto dielo je 5 hviezdičiek málo. John Green je jednoducho génius. 

Ospravedlňujem sa, ale citáty sú v angličtine. Začala som s prekladaním prvého, no po chvíli som si uvedomila, že je nad moje sily podať danú myšlienku zrozumiteľne. 

 Vtipný výrok

 

Gus: "It tastes like..."
Me: "Food."
Gus: "Yes, precisely. It tastes like food, excellently prepared. But it does not taste, how do I put this delicately...?"
Me: "It does not taste like God Himself cooked heaven into a series of five dishes which were then served to you accompanied by several luminous balls of fermented, bubbly plasma while actual and literal flower petals floated down around your canal-side dinner table."
Gus: "Nicely phrased."
Gus's father: "Our children are weird."
My dad: "Nicely phrased.” 

Silný moment

 

"But I will say this: When the scientists of the future show up at my house with robot eyes and they tell me to try them on, I will tell the scientists to screw off, because I do not want to see a world without him."

Romantická scéna 

 

"I'm in love with you, and I know that love is just a shout into the void, and that oblivion is inevitable, and that we're all doomed and that there will come a day when all our labor has been returned to dust, and I know the sun will swallow the only earth we'll ever have, and I am in love with you."

Čítanie naslepo #1

Milí čitatelia môjho blogu, aj keď skoro žiadnych nemám :) Prichádza celkom nové mesačné meme, na ktoré má hosťovské právo Luc s jej blogom. S radosťou sa doň zapojím (je len raz za mesiac, takže by som nemala mať problémy s pamäťou, dúfajme).

Takže k veci. V skratke k tomuto meme potrebujeme len zoznam kníh a túto stránku: www.random.org. Tu si zadáme počet kníh na našom to-read liste a ide sa na to. Takýto zoznam máte na www.goodreads.com, ale ak máte vlastný štýlový papierový zoznam kníh (ako moja kamoška, ktorej nestačí, že existuje goodreads, ktorý to urobí za ňu), tak aj ten postačí :)

Random.org mi vylosovalo knihu, ktorá je pod číslom 129: Lauren Oliver - Hana. Ak ste čítali Delírium, tak hádam budete poznať :)

Mám celý máj na prečítanie tejto kratučkej knihy, čo znamená, že sa hádam dočkáte aj recenzie. Aj keď, tím, čo nečítali Delírium to bude asi na nič.

Viete, že sa cítim vážne divne, keď si tu takto vypisujem a pritom je malá šanca, že si to niekto prečíta? Je to ako rozprávanie sa sama so sebou. Ale to mi celkom ide, tak dúfajme, že vás nenudím. A keby aj hej, nedávajte mi to v komentoch vedieť ;)

Here Lies Bridget - Paige Harbison

Určite poznáte zo všelijakých amerických filmov či kníh pre teenagerov tie povestné stredoškolské kráľovné-mrchy. Majú svoj okruh priateľov (alebo lepšie povedané podriadených) a ich svet sa točí okolo oblečenia, make-upu, chlapcov a ponižovania tých slabších, menej populárnych. Vo väčšine prípadov s nimi musí hlavná hrdinka, ktorá nie je ani populárna, ani obklopená tlupou chalanov, bojovať a nájsť si svoju cestu na vrchol. No čo sa stane, keď je hlavná postava spomínaná mrcha?

           

           Here Lies Bridget nám prináša nový, zvláštny a často rozčuľujúci pohľad na myšlienky a pocity Bridget, kraľovnej školy, ktorá si veľmi dobre uvedomuje (a niekedy ani nie), aká zlá a krutá vie byť.

           Kniha je akoby rozdelená na dve časti – pred a po nehode. V časti pred sa dozvedáme o udalostiach posledného týždňa života Bridget a takisto sa objavujú flashbacky z jej minulosti, ktoré nám prezrádzajú ako, kedy a prečo sa vlastne Bridget stala takou, akou je. V časti po nehode si Bridget musí obuť topánky (doslova) ľudí, ktorým nejakým spôsobom ublížila a prežiť si v ich koži všetky tie trápne alebo smutné situácie, cez ktoré sa museli dostať len a len kvôli nej. No a presne títo ľudia rozhodnú, či bude B ďalej žiť lepší život, alebo či je už príliš neskoro napraviť spôsobenú škodu.

             

           Kniha odo mňa dostáva 4 hviezdičky z piatich. Nemám skoro nič, čo by som jej mohla vytknúť, iba ak to, že ma nenadchla až tak, ako som dúfala. Je to skôr ľahšie čítanie s ťažším námetom, Bridget neprejavila toľko emócií, koľko by som čakala, keď čelila skutočnosti, že môže zomrieť. Jednoducho povedané, autorka mohla ísť aj hlbšie, ale zrejme sa rozhodla neprehnať to so smutnými pocitmi alebo scénami.